Prihlásiť sa Prihlásiť sa Porovnať produkty
  1. Domov
  2. Blog
  3. Mamičky a deti
  4. Imunita detí pred nástupom do školy: Ako ju podporiť a kedy začať?

Imunita detí pred nástupom do školy: Ako ju podporiť a kedy začať?

PharmDr. Hana Chudobová
PharmDr. Hana Chudobová

Publikováno

Začiatok školského roka je pre detskú imunitu veľkou skúškou – pozrite sa, ako imunitu detí podporiť, kedy začať aj ktoré doplnky stravy zvoliť (a na ktoré si naopak dať pozor).

V skratke: Imunitu nemožno posilniť ani okamžite, ani s pomocou nejakých tabliet. Dôležité je dlhodobé udržiavanie návykov, ktoré prispievajú k včasnej a správnej imunitnej odozve v prípade potreby. Na návrat do škôl je preto nutné naše deti dôsledne pripravovať najneskôr počas augustových týždňov. Pozitívny kľúčový vplyv majú dostatočný spánok, aktívny pohyb vonku, dodržiavanie hygieny (najmä umývanie rúk) a pestrá strava v primeranom množstve.

Prečo sú deti v septembri častejšie choré

Príčinou nebýva oslabená imunita, ale náhla zmena prostredia. Po prázdninovom režime, kedy dieťa trávi veľa času na slniečku a čerstvom vzduchu, nestresuje sa písomkami a často aj dlhšie spí, prichádza množstvo zmien:

  1. Nový kolektív. Detský organizmus sa v priebehu krátkeho času „stretne“ prostredníctvom spolužiakov s množstvom vírusov či baktérií, ktoré musí jeho imunitný systém „rozpoznať“ a reagovať na ne.
  2. Vnútorné prostredie. Zmena prostredia, t. j. opätovný prechod do vykurovaných a menej vetraných priestorov tried so suchým vzduchom uľahčuje prenos pôvodcov infekcie kvapôčkami.
  3. Denný režim. Po prázdninách sa väčšinou posúva čas zaspávania a dĺžka spánku, ubúda pobyt vonku a mení sa jedálniček dieťaťa.

Dôležitá informácia, ktorá rodičom niekedy uniká

U dieťaťa, ktoré vstupuje do nového kolektívu, je 6 – 10 respiračných ochorení (sprevádzaných kašľom, nádchou či teplotou) za rok normálnych. Adaptácia detského organizmu trvá spravidla jednu až dve sezóny.

Nachlazené dítěNachlazené dítě

Dieťa je každoročne „na hromade" hneď počas prvého týždňa školy? Potom je dôležité s podporou imunity začať už počas leta – nižšie vysvetlíme, ako na to.

Kedy začať s podporou imunity? Najlepšie hneď

Takmer všetky nižšie spomenuté opatrenia potrebujú čas – či už ide o návrat k rozumnému spánkovému režimu, fyzickú aktivitu, stravu, či prípadné užívanie výživového doplnku. Preto platí: začnite najneskôr 2 až 4 týždne pred prvým zvonením, nie až v deň, keď sa objavia prvé príznaky.

Obdobie Na čo sa sústrediť
August Posúvať večierku aj budíček späť do školského režimu (po 15 – 20 minútach denne). 
September – október

Maximálne využiť posledné slnečné dni – pobyt vonku podporuje vlastnú tvorbu vitamínu D.

Nastaviť rituál umývania rúk v škole a po príchode z nej.
Október – november Vhodné obdobie na očkovanie proti chrípke, ak sa preň s detským lekárom rozhodnete. 
November – marec Obdobie, kedy zásoba vitamínu D v organizme prirodzene klesá. Vhodný čas prebrať jeho dopĺňanie s lekárom alebo lekárnikom.

5 vecí, ktoré detskej imunite najviac prospejú (a nič nestoja)

1. Spánok

Najsilnejší a najlepšie doložený faktor. Nedostatok spánku merateľne zvyšuje náchylnosť na respiračné infekcie. Orientačné odporúčané dĺžky spánku za 24 hodín:

  • 3 – 5 rokov: 10 – 13 hodín (vrátane popoludňajšieho spánku)
  • 6 – 12 rokov: 9 – 12 hodín
  • 13 – 18 rokov: 8 – 10 hodín

Praktický tip pre lepší spánok

Nepozerať sa na obrazovku TV, počítača či mobilného telefónu minimálne 1 hodinu pred spaním a dodržiavať rovnaký čas večierky aj cez víkend. Nedeľné „dospávanie“ spánkový dlh nevyrieši.

2. Pohyb a pobyt vonku

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča deťom a dospievajúcim (5 – 17 rokov) aspoň 60 minút stredne intenzívnej pohybovej aktivity denne. Vonku navyše dieťa dýcha vzduch s výrazne menšou koncentráciou vírusových častíc ako v uzavretej triede – a v letných a jesenných mesiacoch si jeho organizmus prirodzene dopĺňa vitamín D.

3. Umývanie rúk

Nudné, ale funkčné. Umývanie mydlom a teplou vodou po dobu 20 sekúnd – po príchode domov, pred jedlom a po použití toalety – patrí k málu opatrení, pri ktorých sa opakovane preukázalo zníženie prenosu respiračných aj hnačkových ochorení v školských kolektívoch. Dezinfekčný gél je náhradou skôr pri cestovaní, nie na doma.

4. Pestrá strava

U väčšiny zdravých detí pokryje bežná pestrá strava potrebu vitamínov a minerálnych látok. Prakticky to znamená:

  • zelenina alebo ovocie ku každému jedlu,
  • dostatok bielkovín (mliečne výrobky, strukoviny, vajcia, mäso), ryby 1 – 2× týždenne,
  • plnohodnotné obilniny
  • a dostatok tekutín – hlavne vody, nie sladených nápojov.

Kvalitné raňajky a pitie v škole (dieťa, ktoré nemá pri sebe fľašu, proste nepije) urobia viac ako akýkoľvek prípravok.

5. Prostredie bez dymu

Pasívne fajčenie je významný rizikový faktor opakovaných zápalov stredného ucha a priedušiek u detí. 

Extra tip

S detským lekárom je potom vhodné prediskutovať očkovanie proti chrípke, najmä u detí s chronickým respiračným ochorením, prípadne aj ďalšie vakcíny.

Výživové doplnky – ktoré je vhodné zvážiť?

Upozornenie: Nasledujúce látky majú v Európskej únii nižšie uvedené schválené zdravotné tvrdenia, teda overenú súvislosť s fungovaním imunitného systému. Žiadna z nich však nie je liek, preto ochorenie nevylieči ani mu nezabráni.

1. Vitamín D

V našich zemepisných šírkach najzmysluplnejší kandidát – od jesene do jari je slnečného žiarenia príliš málo, aby si telo vytvorilo dosť vlastného vitamínu D. Vitamín D prispieva k normálnej funkcii imunitného systému u detí.

Odporúčaný postup Českej pediatrickej spoločnosti k suplementácii vitamínu D uvádza:

  • u dojčiat 400 – 500 IU denne celoročne;
  • u zdravých detí nad 1 rok sa paušálne podávanie neodporúča a rieši sa individuálne, najmä u rizikových skupín. Dávku aj to, či je suplementácia u vášho dieťaťa vhodná, preto vždy preberte s ošetrujúcim detským lekárom.
Pozor – pri vitamíne D nie je rozdiel medzi odporúčanou a hornou bezpečnou dávkou u detí veľký. Preto neodporúčame vitamín D zaraďovať bez rozmyslu a porady s lekárom.
  •  

2. Vitamín C

Vitamín C prispieva k normálnej funkcii imunitného systému a súčasne k ochrane buniek pred oxidatívnym stresom a k zníženiu miery únavy a vyčerpania. Podstatné je, že ide o látku, ktorú si telo neukladá do zásoby – zmysel má teda pravidelný denný príjem, nie však len jednorazová vysoká dávka.

Základom by mala byť strava (paprika, brokolica, citrusy, šípky, čierna baza); výživový doplnok je poistka, ak dieťa zeleninu a ovocie dostatočne nekonzumuje.

  •  

3. Zinok

Zinok prispieva k normálnej funkcii imunitného systému a k normálnemu metabolizmu vitamínu A. Zároveň však platí, že dlhodobo nadmerný príjem zinku zhoršuje vstrebávanie medi – preto je pri ňom nutné rešpektovať dávkovanie uvedené na obale výživového doplnku podľa veku dieťaťa.

  •  

4. Probiotiká

Kultúry mliečneho kvasenia sú u detí obľúbená a bezpečná voľba. Podľa európskej legislatívy u nich ale zatiaľ nie je schválené žiadne zdravotné tvrdenie týkajúce sa imunity, takže vám o ich pôsobení na obranyschopnosť nemôžeme korektne napísať viac – to, čo o nich vieme, je predmetom prebiehajúceho výskumu. 

  •  

Nezávislé porovnanie multivitamínov pre deti

Multivitamíny pre deti sa hodia hlavne vtedy, ak dieťa z nejakého dôvodu neje dostatočne – či už do množstva alebo do pestrosti. Ak pre svoje dieťa zháňate naozaj kvalitný a komplexný multivitamín, inšpirujte sa nezávislým porovnaním biochemičky RNDr. Michaely Bebovej. 

Na čo si dať pozor – mýty vs. pravda o podpore imunity detí

Téma podpory imunity detí je veľmi diskutovaná, nie každá informácia, ktorá koluje na internete, je však pravdivá. Nižšie sme pre vás spísali pár mýtov, ktoré slýchame najčastejšie:

Mýtus č. 1: Echinaceu môže užívať každý bez ohľadu na vek

Pravda: Echinacea sa neodporúča deťom do 12 rokov. Britská lieková agentúra na to upozornila kvôli riziku vzácnych, ale závažných alergických reakcií.

Mýtus č. 2: Med je vhodné podávať aj dojčatám

Pravda: Med až od 1 roka – u dojčiat hrozí botulizmus. U starších detí je med tradičná a rozumná voľba napríklad aj pri dráždivom nočnom kašli.

Mýtus č. 3: Pri horúčke môžem deťom dať aspirín

Pravda: Malým deťom nepodávajte kyselinu acetylsalicylovú (známu ako aspirín) – hrozí síce vzácny, ale veľmi závažný Reyeov syndróm. Na horúčku u detí sa používa paracetamol alebo ibuprofén v dávkach podľa hmotnosti.

Mýtus č. 4: Antibiotiká pomôžu s akýmkoľvek ochorením

Pravda: Antibiotiká na vírusovú infekciu nefungujú. Väčšina jesenných nádch a kašľov je vírusového pôvodu. Ak dieťa užíva akúkoľvek trvalú medikáciu alebo má chronické ochorenie, konzultujte každý výživový doplnok s lekárom alebo lekárnikom – kvôli možným interakciám.

Mýtus č. 5: Ak prípravok nemá od EÚ schválené zdravotné tvrdenie, znamená to, že nefunguje

Pravda: Bylinné prípravky, kolostrum a prípravky z húb nemajú v EÚ schválené zdravotné tvrdenie vo vzťahu k imunite. Neznamená to ale, že škodia – znamená to, že o ich účinku nemáme dosť dôkazov.

Nemocné dítěNemocné dítě

Ak má dieťa horúčku, nikdy nepodávajte kyselinu acetylsalicylovú (známu ako aspirín). Zvoľte prípravky s liečivou látkou paracetamol alebo ibuprofén.

Kedy ísť s dieťaťom k lekárovi

Výživový doplnok nie je riešenie pre dieťa, ktoré je naozaj často choré. Objednajte sa k pediatrovi, ak:

  • má viac ako cca 8 infekcií ročne, ktoré sa komplikujú (zápal stredného ucha, zápal dutín, opakované zápaly pľúc alebo opakovaná potreba antibiotík),
  • neprospieva, zaostáva v raste alebo na váhe,
  • má chronickú hnačku alebo opakované afty a plesňové infekcie v ústach.
Vyhľadajte lekára neodkladne, ak má dieťa horúčku trvajúcu viac ako 3 dni, alebo dýcha s ťažkosťami či zrýchlene, je nápadne apatické či „nezobuditeľné“, odmieta piť alebo má známky dehydratácie.

Zhrnutie

Najúčinnejší „prípravok na imunitu“ sa nedá kúpiť: je to dostatočne „vyspaté dieťa“, ktoré je aspoň 1 h denne vonku, stravuje sa pestro a primerane, umýva si ruky a nežije v zafajčenom prostredí. Výživové doplnky tento základ môžu iba doplniť, nie nahradiť – a najväčší zmysel dávajú tam, kde je skutočne dôvod (nedostatok vitamínu D v zimných mesiacoch, dieťa, ktoré prakticky neje zeleninu). Ak si nie ste istí, čo je pre vaše dieťa vhodné, opýtajte sa svojho detského lekára, alebo kontaktujte niektorú z našich lekárničiek. Radi vám pomôžeme vybrať.

Čerpáme z nezávislých a dôveryhodných zdrojov. Presvedčte sa:

Odporúčaný postup pre suplementáciu vitamínom D - Česká pediatrická spoločnosť a OSPDL ČLS JEP

Nariadenie (ES) č. 1924/2006 a Nariadenie (EÚ) č. 432/2012 o zdravotných tvrdeniach

Štátny zdravotný ústav - Zdravotné tvrdenie

Svetová zdravotnícka organizácia – odporúčanie pohybovej aktivity pre deti a dospievajúcich

MHRA – upozornenie k prípravkom s echinaceou u detí do 12 rokov

 

Upozornenie: Doplnky stravy nenahradzujú pestrú a vyváženú stravu a zdravý životný štýl. Uvedené informácie majú všeobecný informačný charakter a nenahradzujú konzultáciu s lekárom alebo lekárnikom. Neprekračujte odporúčané denné dávkovanie. Uchovávajte mimo dosahu detí.

 

Autor článku

PharmDr. Hana Chudobová

Vyštudovala som klinickú farmáciu na Farmaceutickej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Onedlho potom som začala prevádzkovať svoju vlastnú lekáreň, ktorú mám až do súčasnosti. Za tú dobu som si rozšírila odborný rozhľad nielen radom certifikovaných kurzov o poradenstvo vo farmácii, ale predovšetkým denodennou prácou s pacientmi, ktorí sa za mnou vracajú už vyše 30 rokov. V praxi využívam svoje znalosti a skúsenosti s pacientmi spoločne s poznatkami súčasnej medicíny. Farmáciu mám rada, prináša mi radosť a dlhodobé uspokojenie.

Nový zoznam